Princípy školy

• celostný vývin dieťaťa rozvíjajúci jeho vôľu, srdce i myseľ (inak povedané zručnosti, schopnosti, emocionálnu i kognitívnu rovinu).

• dôležitosť prepojenia a spolupráce v trojuholníku učiteľ – dieťa – rodič – podobný pohľad na výchovu a vzdelávanie v rodine a v škole je pre nás podstatný; vzájomná spolupráca a porozumenie je dôležitou podmienkou na to, aby dieťa napredovalo a bolo podporované rovnakým prístupom v škole, aj doma. Aktívna účasť rodičov na živote školy je preto veľmi potrebná. Rodičia svojím príkladom a postojom ku škole vytvárajú v deťoch zodpovednosť a dôležitosť vzdelania a spoločenstva v živote.

• vek dieťaťa je smerodajný činiteľ  pre výber a usporiadanie učebnej látky, metód i rytmu dňa vo vyučovaní.

• rytmus a opakovanie ako dôležité princípy na budovanie dlhodobej pamäti a osvojovanie schopností a zručností dieťaťa (zásadné pri výchove detí do 10.roku).

• obrazotvornosť nesúca sa celým vyučovaním ako dôležitý prvok výchovy srdca, etických a morálnych kvalít. Učivo sa nepodáva v definovaných pojmoch, ale názornými slovami v podobe obrazu. To, čo prináša učiteľ v podobe obrazu, musí oživiť vnútorným presvedčením a vrúcnosťou, vtedy nebude potrebovať poučovanie a moralizovanie dieťaťa. Rozprávanie príbehov je výchovným prostriedkom a pomáha budovať morálne hodnoty detí prirodzeným spôsobom. Výchova sa deje od srdca k srdcu a z týchto síl bude dieťa čerpať po celý život.

• najskôr konať, potom pochopiť – dieťa musí najskôr pozbierať skúsenosti, zážitky a k porozumeniu sa dopracuje následne, inak bude vyučovanie prúdiť iba od hlavy k hlave. S rastúcim vekom stúpa kognitívna náročnosť a požiadavky na osvojenie, reprodukovanie a praktické využitie pojmov.

• pojem ČLOVEK – je ústredným obrazom výchovy, počas rokov vzdelávania sa pojem rozširuje a “rastie” spolu s deťmi. Témy, s ktorými sa dieťa počas vzdelávania stretáva sú vzťahované k človeku jeho schopnostiam, možnostiam a jedinečnosti. Citlivým vedením sprievodcu je dôležité postupne ukázať zodpovednosť a veľkosť človeka voči prírode a všetkým bytostiam tu na zemi.

• prirodzená autorita je výchovným princípom dospelého, ktorý deti sprevádza. Rešpektujúci prístup a úcta k deťom je premietaná aj rešpektom a úctou detí k dospelým. Sprievodca pracuje v prvých rokoch so silami nápodoby u detí, vo vyšších ročníkoch sa vo vyššej miere prejavuje sloboda a zároveň samostatnosť, zodpovednosť za svoje činy a svoje vzdelanie (tvorba vlastného úsudku, záverov, presný opis pozorovaného fenoménu).

• obsah vyučovania vychádza od celku k častiam – vnímať svet v prepojenosti v celku až potom pristupovať k jeho častiam jednotlivo. Prejavuje sa v prepájaní predmetov, ktoré umožňuje každodenná bloková výučba.

• napomáhať deťom v čo najlepšom uchopení bežného života, aby vedeli naplniť svoje schopnosti a talenty v praktickom živote. Vyučovanie vychádza zo života samého, lebo život je najväčšou školou.

•  veľká miera pohybu sa premieta celým vyučovaním, vývinovými stupňami a je jeho základnou zložkou v rôznych podobách – od hrubej (šport, práca so zemou, remeslá) k  jemnej motorike (ručné práce, prstové cvičenia) cez správnu artikuláciu (práca s rečou, recitácia, dramatizácia) až po pohyblivé myslenie (logické hádanky, rébusy, riešenie problémových úloh), kultiváciu pohybu (eurytmia, tanec, ochranné bojové umenia).

• slovné hodnotenie, ako podporujúci a povzbudzujúci element vo výchove a vzdelávaní, nie stres a známky ako jediný dôvod, prečo sa dieťa učí.

• úcta k prírode a svojmu regiónu, krajine – cez príbehy, piesne, kultúrne dedičstvo našich predkov tvoriť vzťah k svojmu regiónu, praktickými činnosťami k ochrane prírody a pobytom v nej utvárať vedomý postoj k hodnote prírody pre ľudský život.

• tvorba učebných pomôcok a čerpanie z rôznych informačných zdrojov – na to aby sme mohli deťom odovzdávať aktuálne informácie, potrebujú učitelia čerpať aj z iných overených zdrojov ako sú učebnice a prijateľným spôsobom k veku ich deťom podať. Vo vyšších ročníkoch sú to žiaci, ktorí sú schopní zhodnocovať a triediť informácie, odovzdať ich vo forme projektu, či prezentácie zručností iným.

• hodnota a vnímanie krásy vo svete ako prirodzený prvok etiky a estetiky vo výchove – v období školskej dochádzky je dôraz na učiteľa, aby sprostredkoval deťom, svojím vnímaním sveta, spôsobom ako rozpráva, kreslí, spieva podnietil v dieťati prirodzené vnímanie a ocenenie krásna, ktoré pôsobí na morálny a etický vývin dieťaťa. V takomto prípade je etická aj estetická zložka výchovy zabezpečená prirodzene, nepotrebuje sa vydeľovať zvláštnymi predmetmi.